Výsledky a možnosti využitia peletovaného fermentovaného slepačieho trusu BIO-FER Káli Szulf vo vinohradoch.
Zsigrai György
Jedným z najvýznamnejších prvkov v sústave agrotechnických zásahov pri ekologickom pestovaní viničových krov je zabezpečenie ich výživárskych potrieb a aplikovaná výživa. Prispôsobenie sa rozdielnym pôdno-klimatickým a ekologickým podmienkam stanovišťa pri ekologickom pestovaní viniča hroznorodého si vyžaduje nielen úpravu doteraz využívaných výživársko - hnojivárskych postupov a metód, ale aj ich postupnú úpravu a rozšírenie. Do uvedenej problematiky zasahuje aj experiment na overenie účinnosti peletovaného fermentovaného slepačieho trusu BIO-FER Káli Szulf využiteľného pri ekologickom pestovaní viniča hroznorodého vyrábaného spoločnosťou Baromfi Coop Kft. Pokus, ktorého cieľom bolo overenie účinnosti a vplyvu aplikovaného organického hnojiva na rast a vývoj viničových krov, bol založený v roku 2017 formou nádobových, ale aj maloparcelových pokusov. V uvedenej publikácii by sme sa s vami chceli podeliť o nami získané dielčie výsledky.
Fyziologická reakcia hnojiva BIO-FER Káli Szulf je neutrálna, obsah organických látok je významný. Z hľadiska pestovania viniča je mimoriadne významné vysoké zastúpenie K-, Ca-, Mg-, B-, Fe-, Mn- a Zn (Tabuľka 1).
Za účelom uskutočnenia nami vytýčených cieľov sme v máji roku 2017 a 2018 založili modelový nádobový pokus s uvedenými parametrami:
Použité dávky organického hnojiva v pokuse:
1. kontrola
2. 1500 kg/ha (odporúčaná dávka)
3. 3000 kg/ha ( dvojnásobok odporúčanej dávky)
Na základe hore uvedených použitých dávok organického hnojiva sme vypočítali potrebné množstvo fermentovaného slepačieho trusu na jednu nádobu a to sme zmiešali s potrebným množstvom piesku, s následnou zálievkou nádoby s využitím destilovanej vody na minimálnu potrebnú 80% -nú hodnotu PVK pestovateľského substrátu. Následne sme do nádob s hmotnosťou vegetačného substrátu 6 kg vysadili po jednej navrúbľovanej rastline viniča odrody Hárslevelű. Na začiatku pestovateľského obdobia novovysadených viničových štepov sme nádoby umiestnili do uzavretého ale svetlého priestoru so zabezpečením dodržania vlhkostných podmienok pestovateľského substrátu, ktoré boli určené na začiatku pokusu pomocou pravidelnej presnej závlahy v týždennom intervale. Počas vegetácie sme viničové štepy resp. rast letorastov pravidelne kontrolovali a vo fáze intenzívneho rastu letorastov sme niektoré letorasty zrezali na dve očká. V polovici mesiaca jún sme z dôvodu eliminácie teplotného šoku pokusné nádoby umiestnili do vonkajších podmienok do polotieňa. Dopĺňanie potrebnej závlahovej dávky sa uskutočňovalo taktiež v týždňových intervaloch metódou presného váženia hmotnosti. V polovici septembra sme odrezali letorasty z viničových štepov, vysušili na konštatnú hmostnosť a zvážili. Podobným spôsobom sme postupovali v prípade koreňov viniča s tým rozdielom, že pri koreňoch sme realizovali váženie v mokrom stave. V priebehu pokusného roku 2018 sme počas vegetácie uskutočnili viacero odberov letorastov, z ktorých sme po vysušení oddelili listovú plochu a následne vytvorili jednu spoločnú vzorku pre každý odber. Uvedené vzorky rastlinného materiálu sme zaslali na analýzy obsahu jednotlivých zložiek do akreditovaného Laboratória ochrany pôdy, Centra potravinovej bezpečnosti Nonprofit Kft. v Szolnoku, kde sa uskutočnili stanovenia na obsah N, P, K, Ca, Mg, Na, Fe, Mn, Cu, Zn a Bóru. Získané výsledky sme sa snažili vyhodnotiť pomocou analýzy variancií.
26. apríla 2017 sa v priestoroch vinohradov Výskumného ústavu v Bakonyi – dűlőben uskutočnil pokus s aplikáciou 1,5 tonovej dávky peletovaného fermentovaného slepačieho trusu BIO-FER Káli Szulf do medziradia už vysadeného vinohradu. Po plošnom rozhodení organického hnojiva bolo hnojivo okamžite mechanicky zapracované do vrchného pôdneho profilu 15 -20 cm. V priebehu vegetácie viniča sa pozorne sledovali rast letorastov jednotlivých krov viniča, ale aj reakcia jestvujúcich rastlín medziradia na hnojenom variante, ale aj na variantoch bez aplikácie organického hnojenia.
Výsledky
Z hľadiska hodnotenia rastu letorastov viniča hroznorodého vplyvom vyaplikovanej dávky organického fermentovaného slepačieho trusu určenej výrobcom sme v pokusnom roku 2018 zaznamenali výrazný nárast biomasy letorastov (tabuľka 2).
Výsledky pozorovaní jednoznačne potvrdzujú, že testované organické hnojivo a výrobcom odporúčaná dávka fermentovaného trusu BIO-FER Káli Szulf (1500 kg/ha ) vo výraznej miere podporila dynamiku nárastu biomasy letorastov mladých viničových štepov. Pozitívny efekt aplikovanej organickej výživy v porovnaní s kontrolným variantom predstavoval nárast o 29,5%. Na variante s použitím dvojnásobnej dávky fermentovaného trusu BIO-FER Káli Szulf sme nezaznamenali očakávané navýšenie biomasy letorastov, skôr bol zaznamenaný opačný trend vo vegetatívnom raste letorastov. Na základe našich stanovení možno jednoznačne konštatovať, že výrazné prekročenie výrobcom udávanej dávky fermentovaného organického hnojiva sa pri pestovaní novovysadených viničových štepencov neodporúča. Musíme však poznamenať, že tieto výsledky, ktoré sme dosiahli sa dajú aplikovať pri pestovaní mladých viničových krov resp. štepov, ktoré ešte nenastúpili do fázy rodivosti a vyznačujú sa pomerne slabo vyvinutou koreňovou sústavou. Odlišnou problematikou však zostáva optimalizácia výživy už rodiacich vinohradov, ktoré majú silnejšiu, mohutnejšiu koreňovú sústavu zasahujúcu do oveľa väčších hĺbok. Na túto problematiku môžeme zodpovedne reagovať až po uskutočnení viacročných maloparcelových resp. poloprevádzkových pokusov realizovaných s rozdielnymi aplikačnými dávkami nami overovaného fermentovaného organického hnojiva BIO-FER Káli Szulf. Samozrejme uvedená problematika sa vzťahuje aj na ostatné aplikované hnojivá.
Z vinohradníckeho hľadiska je významným prínosom, pozitívny vplyv aplikovaného organického hnojenia na obsah K, Mg, Mn, Zn a taktiež B v analyzovaných listoch viniča. Na základe našich zistení môžeme potvrdiť, že kladný efekt v pokuse požitého a sledovaného organického hnojiva sa prejavil aj na chemickom zložení listov viniča. Použitím dávky fermentovaného organického hnojiva sa v porovnaní s kontrolným variantom, viniču zabezpečil vyváženejší a harmonickejší výživový stav.
V porovnávacom pokuse uskutočnenom v roku 2017 v lokalite Bakonyi – dűlő realizovanom v poľných podmienkach formou maloparcelových pokusov, kde sa sledoval vplyv rozdielnych dávok organického hnojiva BIO-FER Káli Szulf, boli vplyvom hnojenia pozorované viditeľné rozdiely spočívajúce najmä vo vyváženejšom raste letorastov viničových krov, ale aj vo výraznom zvýšení dynamiky a produktivity rastu krycích plodín medziradia (obrázok 1 a 2) . Je potrebné poznamenať, že účinok aplikovaných organických hnojív bol v pestovateľskom ročníku 2018 menej výrazný, čo však s veľkou pravdepodobnosťou pripisujeme nízkemu úhrnu zrážok v priebehu vegetačného obdobia. Naše pozorovania jednoznačne ukazujú na skrytý, veľký výživársko-hnojivový potenciál v sledovanom hnojive, ktorého efekt a využiteľnosť pri pestovaní viniča hroznorodého sa v plnej miere prejaví len v tom prípade, ak živiny obsiahnuté v hnojive resp. priebeh mineralizačných procesov a s tým spojené sprístupňovanie cenných prvkov vo výžive rastlín nie je narušené žiadnymi negatívnymi faktormi. Nezanedbateľnou stránkou pri pestovaní viniča hroznorodého na svahovitých plochách je aj to, že lepšie vyvinuté krycie plodiny medziradia zabezpečia výrazne väčší ochranný protierózny vplyv, čo sa pozitívne prejaví aj v lepšom výživovom stave pôdy a hospodárení pestovaných rastlín so živinami. Uvedené pozitíva by sme v konečnom dôsledku mali pri pestovaní plodín využiť v systéme protieróznych ale aj ekologických opatrení.
Obrázok 1 Stav porastu krycích plodín medziradia na nehnojenej kontrole
Obrázok 2 Stav porastu krycích plodín medziradia na parcele hnojenej peletovaným fermentovaným slepačím trusom BIO-FER Káli Szulf
Na základe nami získaných dielčich výsledkov možno záverom konštatovať, že z pohľadu zabezpečenia harmonickej výživy viniča hroznorodého disponuje peletovaný fermentovaný slepačí trus BIO-FER Káli Szulf priaznivým chemickým zložením, vyznačujúci sa nielen vysokým zastúpením živín, ale aj optimálnym pomerom jednotlivých prvkov. Vplyvom aplikácie výrobcom odporúčanej dávky fermentovaného organického hnojiva pri nádobovom pokuse s viničovými štepmi sme zaznamenali takmer 30 %-ný nárast hmotnosti biomasy letorastov a približne 20 %-ný nárast hmotnosti koreňovej sústavy viniča, v porovnaní s kontrolným variantom. Pozitívny efekt aplikovaného organického hnojenia prostredníctvom peletovaného fermentovaného trusu sa taktiež kladne prejavil na chemickom zložení odobratých listov viniča, v porovnaní s kontrolou. Na základe našich zistení je aplikácia skúmaného hnojiva úspešne realizovateľná aj pri hnojení už vysadených resp. rodiacich vinohradov, nielen v integrovanom resp. klasickom systéme hospodárenia, ale aj v ekologickom systéme , kde v záujme zistenia konkrétneho vplyvu aplikácie hnojiva BIO-FER Káli Szulf na výšku dopestovanej produkcie s nadväznosťou na zistenie vplyvu na kvalitatívne parametre plánujeme v budúcnosti uskutočniť ďalšie pokusy.
Literatúra
Szücs E., Horák E., Kovácsné Mérei Zs., 1981 Základné udržovacie ciele výživárskych princípov vytrvalých kultúr. MÉM Centrum ochrany rastlín a agrochémie. Budapešť
( Časopis : Listy viniča 2019/1 )